Lyrics Pýcha - Momo, Ego

Pýcha

Cítiš jak všade pôsobí pýcha a sebectvo,
nevieš sa zdržať reči, hlava kričí povedz to!
po prstoch za chyby, pohladenie za múdre stop,
nezištnosť ohradenú plotom chráni UNESCO.
Buďme tí, čo ich budia, potrebujú príklad ľudia!
inak sa nevyhrabú, neuvidia nič spod uhlia,
čo je na svete dobré, to niekde v duši vedia,
čo je na pi*u to vtlačili do podvedomia.
Buď súčasť odľahčenia a prídu uľahčenia,
nebuď jak gróf jak princ a ťa tak neočernia,
skazenci nasledujú svoje vzory bez mlčania,
viem, že si v pi*i keď ťa dobrí ľudia už neočaria.
keby som nemlčal ja, keby som nemlčal ja,
čo by som pokazil a pojebal bez prepáčenia,
od toho rozhorčenia, odtlačenia, odstrčenia
do toho všetci pome so mnou do tomuto čelia
Pýcha s otvorenou náručou ťa víta, len teba ma na zreteli,
na druhých sa nepýta, zaseknutý, jednosmerný, neriadený výťah,
pojebane sobectvo hnusnejši jak skurvený strach…
Pýcha s otvorenou náručou ťa víta, len teba ma na zreteli,
na druhých sa nepýta, zaseknutý, jednosmerný, neriadený výťah,
pojebane sebectvo hnusnejši jak skurvený strach…
Na zdravie kýcham, volačo tu kandluje,
sebavedomie a pýcha, tak cíti sa víťaz.
Spytujem si svedomie, občas si to aj moje pýta,
občas sa to aj mňa týka.
Keď zabúdam, že môžem byť rád, že dýcham,
čo na tom, že máme slávika,
keď stále bývame na treťom,
a nemáme výťah.
Rusky vrúcna ako socha Stalina,
čo je s porovnaním s pýchou maminy na syna.
Pýcha je útok, pýcha predchádza pád a smútok, slabina,
jako flaša na Gina, uzavretá do seba jak družina.
A žiadny hrdina dneska k nám nepríchadza,
je to iba obraz sveta, pohoda je iba festival,
vidí ho len ten, čo oči má, obraz tvojho ocina,
je svet okolo, mamina ťa príliž dlho kojila.
Refrén: Momo
Pýcha, s otvorenou náručou ťa víta,
len teba má na zreteli, na druhých sa nepýta.
Zaseknutý, jednosmerný, neriadený výťah,
pojebané sobectvo hnusnejšie jak skurvený strach.
Pýcha, s otvorenou náručou ťa víta,
len teba má na zreteli, na druhých sa nepýta.
Zaseknutý, jednosmerný, neriadený výťah,
pojebané sobectvo hnusnejšie jak skurvený strach.
Skrývaš tú pýchu za sebavedomie z ulice,
mal by ti prísť odovzdať cenu mŕtvy Pulitzer.
Z nevedomej ťavy je dnes veľký lev,
počuť ten rev, si stredobodom, približujú si ťa z družice.
Vieš iba prijímať, nevieš dávať, si len kalkul,
pojebe ťa život, raz budeš zvolávať mamku.
Judáš čo sa presvedčil, že je z neho kráľ Artur,
s božskou harfou hraješ, no furt pre ďáblovu gardu.
Robíš hanbu, nejsi ďábel si len pandúr,
dobodaný dýkou, obrastený pýchou,
pochovaný zvykom za zvykom, otvor oči kukni nad múr,
za ním je horizont, nový svet, nový song.
Long Way Home, dlhá stezka späť za slnkom,
cyklón je na oblohe, nepomôže žiadny sklon.
Pýcha jak čarná chmura zatienila dvor aj dom,
si slepý sráč, nejsi žiadny boss a ani don.